Tvrdila minule mami tatíkovi, ale ten sa tváril nejako pochybovačne. Tak som sa išla prejsť von, aby som zistila, či sa mami nemýli. Počkala som, až otvorí dvere a fŕŕŕŕ ... už ma nebolo. Mala som plné bruško, vonku naozaj to slniečko svietilo a hrialo o stošesť ... hotová idylka ... .
Lenže na dvore býva ďalší štvornožec. Hmm, on síce má štyri tlapky, uši a tak... ale mačka to nie je. Tati hovoril, že je to pes. Mno, to je fakt - na mačku je priveľký.
A ten pes (volajú ho Luk), ten nemá rád kočičákov. So mňou síce nekamaráti, ale zle mi nerobí. Zato kocúra od susedov (Ahoj, Riško!), toho priam nenávidí (a Rišo je pritom tááký sympaťák, mgeuu). Riško mu to opláca tak, že keď ma príde pozrieť, posadí sa na striešku kurína a poškľabuje sa mu. Psa ide poraziť, ale na striešku sa nedostane.
No a na mojej jarnej prechádzke, keď som sa trajdala po dvore, mi prišiel robiť spoločnosť aj Riško. Pes ho zbadal (wuaffff, vŕŕ, wuafffff!!!) vystrelil z búdy rovno za ním. Už sa zdalo, že to má Rišo nahnuté, keď sa vo dverách objavila mamina. Pes sa zarazil ako keď stuhne sádra a stiahol chvost aj uši a pratal do búdy. Tak veru - mami neradno provokovať.
Ale na to som asi zabudla aj ja - večer som celá rozdivočená z prechádzky mamine skoro vyrazila oko a z ruky misku s maškrtami ... mgeuuu miauuu ale ja som sa tak tešila, tak som rýchlo skočila a bolo to (teda potom to aj bolelo ... auvejs).
Sdílejte! | O sdílení
Tyto stránky používají soubory cookies, abychom vám usnadnili a zpříjemnili jejich procházení. Rozumím
Jak cookies používáme?