Šialená dvojnohá alebo Deň ŠM

Tak zdar kočičáci, som tu zas!
Viem, trápne privítanie, ale rozmýšľať som moc nemohol... Vďaka dvojnohej, ktorej inteligencia sa počas choroby znížila na bod mrazu. A ako viete alebo neviete, tak ja sa veľmi rád prispôsobím.

Deň ŠM v preklade znamená Deň Šibe Mi. Tak trávi dvojnohá svoju chorobu a deň ŠM je každý druhý deň v týždni, ak nie rovno každý.
Ráno o šiestej to začalo. Dvojnohá sa zobudí, no nevstane. Otupene kuká dopredu, do okna a ja otupene kukám na ňu, a rozmýšľam, čo sa jej v mozgu práve premieta. Ak, samozrejme, nejaký má.

Ľudia sú najinteligentnejšie bytosti? No prd. Keby moja dvojnohá zastupovala celú rasu, tak by bola niekde za vírusom hnačky. Lebo ako tak rozmýšľam, tam, kde my máme mozog, má ona tabuľku s nápisom "PRÁZDNE!". Podľa môjho uhlu pohľadu (a pravdepodobne aj z uhlu ostatných tvorov) sú ľudia tupelá, ktoré nevedia napočítať ani do jeden.

No späť ku dňu ŠM. Tak asi dve hodiny sme na seba tak tupo zízali, kým sa dvojnohá rozhodla, že vstane. Pokiaľ viem, po rebríku sa zlieza, pravda? No to, čo dvojnohá predviedla, by neocenil ani slepý. Dvojnohá potom rebríku NEZLIEZLA, ona ZLETELA. Nazrel som ponad roh postele, že či si náhodou nepožičiam jej mobil a nezavolám záchranku. No vydala asi po minúte zo seba niečo ako "au" a pokračovala v ceste. Tresla dverami a zmizla. A rovno mne do nosa. No patrí sa to? Oblizol som sa a dal som si dúšok vody. Potom som si zajedol granúl a odpochodoval som k dverám. Pozrel som sa cez sklo a vidím... vidím... DVOJNOHÚ S ČERVENOU OBLUDOU!!! Prečo som ju nepočul? Žeby kúpila zvukotesné dvere? Pochybujem, veď nepracuje... Iba sedí v lavici a čmára do zošita. To by som zvládol aj ja.

Obluda prestala vrčať - aspoň to som usúdil zo zaobchádzania s hadicou od obludy a letela cez jedáleň. Dobre, preháňam, bežala. Potom si sadla za počítač a čo nevidím - nie stránky modrého kocúra, ale u naruby a s bodkou uprostred. U bolo červené a taká piesková okolo. Pod U-čkom bol obdĺžniček pomaly sa zaplňujúci červenou farbou. Načítání... hm, to môže byť zaujímavé. Sadol som si a pozoroval som dvojnohú. Zrazu sa tam objavil pajcik (alebo to bola pajcina?) a bol od hlavy po päty v zeleno-čiernom niečom. A začal behať sem a tam, oháňal sa po obludách nejakou dlhou palicou, z ruky mu vychádzala oranžová guľa a sem tam sa ukázal nejakého pajcíka ksicht s písmenkami pod ním. Nuda. To nebolo nič pre mňa. Išiel som si radšej ľahnúť. Teraz, kým dvojnohá počúva hudbu, rýchlo píšem do svojho denníčka, lebo viem, že onedlho si pôjde zahrať hru, ktorej meno už poznám. Nejaký Oblivion, či čo.

Tak, ahojte nabudúce, a ja sa zatiaľ pokúsim čítať mojej dvojnohej z mysle :)
Na ďalších stranách vám opíšem svoj postup.

Váš milovaný, Ice Creme Fudge

Sdílejte!  |  O sdílení

2 komentáře

Reklama
Reklama