Ako som vystrašila návštevu

Dnes k nám prišla spať Adinka. Večer sme ju chceli trocha pobuzerovať, a tak sa tá naša hra začína.

Ozvalo sa ťapkanie. Smudla sedí pri dverách, aby donútila dvojnožkyňu zažať svetlo. Presne tak sa aj stalo. Smudla bola so sebou spokojná, a tak odťapkala šťastnejšie ako priťapkala.

Presne rovnako urobil aj Aladar. Lenže chcel pohladkať. Stalo sa to, čo aj so Smudlou. Dosiahol, čo chcel, a odišiel.

Zrazu zasa: „Ťapi, ťapi,“ ale tento krát nikto nikde. Dvojnohá si ma nevšimla. Spinkala som sladučko na Tomiho kresle až do rána. A teraz nastane ten bubu momentík... neviete sa dočkať? Okamžite vám to porozprávam. Bolo to tak, no ona sa zobudila, sadla na posteľ, aby sa ponaťahovala... už to bude, už to bude...

Bááááááááác.

Skočila som tesne vedľa nej na posteľ. Asi sa ma zľakla. Super, podarilo sa mi to, ha ha ha. A len, aby som prejavila, že to bol len žart a nechcela som ju preľakať, pár minút som sa s ňou maznala, aby pochopila, že som dobrá mačička.

Tento príbeh som napísala s 10ročnou Adinkou.

Sdílejte!  |  O sdílení

6 komentářů

Reklama
Reklama