Ahojte všetci!
Po dlhej dobe som prehovoril Janku nech mi tiež píše denníček, pretože aj ja vyvádzam ako správny kocúr a vždy sa dobre pobavím na Vašich príbehoch.
Dnes Vám poviem o mojej novej hračke, ktorú mi v utorok priniesol Lali z pracovnej cesty v Prahe.
Pre vysvetlenie kto sú spomínané osoby uvádzam, že som dovolil Janke a Lalimu bývať so mnou v ich byte.
Tááákže, Lali bol na 5 dní v mimo domu a ja som bol s Jankou sám, tak som spal v noci vedľa nej, aby jej nebolo smutno a sekal som dobrotu. Ani som toľko nevymňaukával, ako mám vo zvyku. Ani neviem koľkokrát som sa vyspal a zrazu večer prišiel Lali. Priniesol šuštiacu tašku a veľmi sa tešil z toho, aký darček mi doniesol. Ja som sa tešil ešte viac, pretože som od Janky dostal skákaciu loptičku a potom som poskákal aj šuštiacu tašku a potom som dostal umelohmotného vtáčika, ktorému idú do bruška také malé podlhovasté veci a on potom máva krídlami ako divý. Neviem prečo, ale moji dvojnohí otvárači konzerv sa z neho veľmi tešili. Potom ho priviazali na strop, zavesili ho na dlhú šnúru a zapli ho. Strašne som sa zľakol, pretože vtáčik začal mávať krídlami a lietal dokola, až som si skoro vykĺbil krk. Po chvíľke som sa osmelil, veď som nejaký ten kocúr nie? Chcel som ho pohladkať packou, ale bol dosť vysoko, tak som si sadol na stoličku a skúšal som to odtiaľ. Dosť dlho sa na mňa pozerali a smiali sa. Naozaj neviem, čo im bolo také smiešne a prečo mi nepomohli toho prekliateho vtáka chytiť. Keď prestal lietať, ešte dlho som na neho pozeral, či si to nerozmyslí a nespadne na zem. Bolo mi to dosť divné, že len tak visí vo vzduchu. No neviem, možno zajtra budem múdrejší.
Tak zatiaľ ahoj moji noví mačací kamaráti.
Arminko
Sdílejte! | O sdílení
Tyto stránky používají soubory cookies, abychom vám usnadnili a zpříjemnili jejich procházení. Rozumím
Jak cookies používáme?