O mojom ľadovom medveďovi

Naša dvojnohá sa /ako ona hovorí/ len narodila a už milovala kvetinky a mačičky. Vyrastala na dedine, a tak nebol problém, aby väčšinou kocúrik na dvore nebol. A samozrejme ani všetky susedove nikdy nezabudla pomojkať. No, veď, kto by aj našim kožúškom odolal :-)
Ľudia ale musia dospieť /my mačičky nie - sme stále milé, zlaté, prítulné/, a tak sa naša dvojnohá dostala na panelákové sídlisko /ona to tak volá, ja ani neviem, čo to je/, kde žila dlho, dlho a kde sme jej určite strááášne chýbali. A čím ďalej viac aj mladému dvojnohému. Najstarší o mačiatku však nechcel ani počuť. Kým neuvidel maličkého bieleho kocúrika - Caspera. A už vraj bol namäkko. Lichotilo mu, ako ho čakával pri príchode z práce, spinkal pri ňom, čítal s ním vo vani noviny... A on mu za to nikdy nezabudol kúpiť šunčičku, tyčinky... no čo mu na očkách videl. A všetci ostatní členovia rodiny samozrejme mojkali a rozmaznávali, kedy sa dalo. Proste jedináčik - miláčik. A potom prišlo aj to, že panelákové steny vymenil za dom so záhradou, myšky ako na tanieriku skoro denne /šikovný lovec/...
Proste fajn. A zrazu doma všetci zistili, že jeden kocúrik je jednoducho MÁLO. Casperko potrebuje kamaráta. Tak som prišiel JA. No, veľmi ma nechcel /jedináčikovia to vraj robia/, ale ja a môj šarm sme ho dostali. Tých pár pohlavkov som v pohode prežil, ale zato som mal takmer každý deň myšku, ktorú Casperko chytil a nechal zbaštiť mne. A čo všetko ma naučil! Všetko! No, čo vám poviem, pohodička - pohoda.... A potom BÁC! Casperka nebolo. Iba kopu sĺz a smútku. Ja som odmietol ísť spať... hľadal som a hľadal. Povedali mi, že odišiel za dúhový most a bude odtiaľ na mňa dávať pozor, aby mi zlí ľudia neublížili. Nevedel som to pochopiť, pochodil som všetky naše tajné chodníčky znova a znova... Nevrátil sa, bol som sám...
A zrazu... čo ma klame zrak? Ľadový medveď je tu! Ale je nejaký divný - naježený a malýýý! A syčí! A ja som zase nechápal... ale pochopil. Môj ľadový medveď sa už nevráti. Ale prišiel Macko. Jeho nevyhodili v krabici, ale v kýbli, a Casperko jemu aj mne vyšlapal cestičku k DOMOVU. Ďakujeme.

Sdílejte!  |  O sdílení

10 komentářů

Reklama
Reklama