Milí priatelia,
najskôr ešte raz sa vám chcem poďakovať za ocenenie v najfotke mesiaca. Sa zabijem, keď som taký krásny? :-)
Je ale milé, že sa paničke konečne podarilo v správnej chvíli správnym koncom ku mne natrčiť foťák.
Okrem toho, že som krásny, som raz zasa predviedol aj svoje terapeutické sklony. Ako nezávislý tiger s gentlemanskými sklonmi sa síce rád nechám pohladkať, poškrabkať (samozrejme okrem brucha!), niekedy paničke dám aj pusu, a keď si ma vezme do náruče, nejakú chvíľu si tam spokojne pradiem. Že by som jej ale len tak, sám od seba, skákal do náruče, na kolená, to sa teda nestáva. Asi sa to za tých 5 rokov, čo sa o ňu starám, veru tuším nestalo nikdy.
Ale minulú sobotu vyšla večer, keď slnko zašlo, sadnúť si von do lehátka a hneď som cítil, že na tom nie je dobre. Prišiel som bližšie, skusmo sa jej dotkol packou a hneď som zacítil bolesť, zápal, slzy. Okamžite som sa vyhupol na jej kolená, posunul sa vyššie a uložil sa jej na hruď, hlavou čo najbližšie k tvári. Vytrvalo som priadol asi 5 minút a potom, keďže sa nič nemá preháňať, som zasa šiel po svojom.
Panička na vysvetlenie odkazuje, že si uhnala kvalitný zápal oka, s pocitom, že jej niekto škriabe po oku drôtom. Po návšteve pohotovosti antibiotiká ďalšiu noc už zabrali, ale v popisovanom čase naozaj oko bolelo a slzilo ako pominuté. Môj prejav sympatií vraj napriek tomu pozitívne vnímala a prekvapilo ju to. Že či to bola len náhoda alebo môj terapeutický zámer. No, čo myslíte?
Sdílejte! | O sdílení
Tyto stránky používají soubory cookies, abychom vám usnadnili a zpříjemnili jejich procházení. Rozumím
Jak cookies používáme?