Ako prišla psia návšteva

Nemám rád psie ani mačacie návštevy, no moja posluha je úplne iného názoru. Minulý týždeň zastavilo pred bránou auto. Budete poslušný a dáte sa pekne pomuchlovať, dávala nám dvojnožkyňa posledné inštrukcie. Lenže kámoška z auta nevyliezla sama. Na vodítku cupital stredne veľký pes. Volá sa Dobi. Je to mix Shih tzu a Jorkšíra. Obsluha sa návšteve veľmi potešila, veď sú kamarátky už štvrť storočie a to je veľmi veľa. Ja som sa však vôbec nepotešil. Psík sa vôbec netváril priateľsky, takže Lejduška zaliezla do skrine, odkiaľ povyhadzovala čisté uteráky, aby mala viac miesta. Smudlinka na skriňu, z ktorej pekne poutierala prach. Fionka na parapetu a ja sa predsa schovávať nebudem. Ježil som chrbát a ukazoval drápky, nech vie, kto som. Po hodine kámoška poprosila, či ho nemôže na chvíľku pustiť z dlhého vodítka, nech sa prebehne. Vôbec to nebol dobrý nápad. Vbehol do domu, v rýchlosti prebehol 2krát okolo mňa, no vôbec ma nezaregistroval. Zbadal však rozospatého Jonyho, ako sa naťahuje pri dverách. Jony sa pustil utekať, obehli celú záhradu aj dve susedove, kým Jony vyskočil na strom. Doby sa vrátil so sklonenou hlavou a oddychoval. Zrazu spokojný rozhovor prerušila suseda od vedľa. Máme u nás vašeho psíka. Ešte štastie, že prerastený rotvajler Bono oddychoval v dome, lebo by z Dobyho ostal len krásny chlpatý chvost. Bytový Doby ani netušil, že strážcovi domu sa liezť do teritória neoplatí, a my sme ani netušili, že máme za tújami v plote dieru. Do konca návštevy musel byť Doby na vodítku. Aby sa nenudil, tak som každú chvíľku išiel za ním, do bezpečnej vzdialenosti, ukázať, kto je tu pánom. Našťastie vodítko držalo aj zábradlie. Po ich odchode sme sa všetci zišli v kuchyni na večeru, len chudák Jony ešte váhal, no prišiel aj on.

Sdílejte!  |  O sdílení

5 komentářů

Reklama
Reklama