Niečo plače, v kroví piští.
Nie sme si tým celkom istí.
Čo to, odkiaľ prišlo sem.
Raz ti na to odpoviem.
Laco leží, trošku chrápe.
Niekto sa už po ňom cápe.
Vstávaj chlape, pomoc treba,
mňa chce poslať miesto seba
Zatiaľ v kroví plače, kvíli,
živý tvorček neduživý.
Chlap sa prebral o polnoci,
už sa nocou zakráda.
Prekvapenie doniesla mu
susedova záhrada.
Celé bolo olepené
a aj trochu smrdelo,
no keď som ho pritúlila,
vrnieť ihneď začalo.
Aký netvor ho tam zavrel
do maličkej škatule.
Keby som ho dneska stretla,
tak zahodím škrupule.
O hlade a o smäde
nechal ho sa trápiť.
Volalo si mamičku,
nech sa môže napiť.
Hneď sa pekne napapalo,
napilo sa vodičky.
A sen sa mu začal snívať,
jak spí vedľa sestričky.
Veľké bruško,
malé nôžky a nádherná tvárička.
Ani ma len nenapadlo,
že to bude mačička.
Stále bola zašmudlaná,
ale krásne malinká.
Aké meno jej dnes dáme,
nazvime ju Šmudlinka.
Z klbka ktoré zmestilo sa,
aj s chvostíkom do dlane,
vyrástla za chvíľku kráska,
čo sa len tak nezľakne.
Vždy na útok pripravená,
ako malý chrabrý lev.
Očičká má plné lásky,
upratá si rýchlo hnev.
Zvolila si dobrovoľne,
že mám byť jej mamička.
Nikomu viac nedovolí,
utrieť ráno očička.
Ani bruško nedá hladkať,
ani kožuch vyčesať.
Celkom sama rozhodla sa
koho bude poslúchať.
A tak žije pekne z lásky,
čo ju musí dostávať.
Ona za to pritúli sa,
v náručí chce zaspávať.
Podobá sa na Kasperka,
má však inú povahu,
každý tvor je jedinečný,
preto nemá náhradu.
Sdílejte! | O sdílení
Tyto stránky používají soubory cookies, abychom vám usnadnili a zpříjemnili jejich procházení. Rozumím
Jak cookies používáme?