Vážené kolegyne a kolegovia,
rád by som sa s vami podelil o svoje skúsenosti z tejto dôležitej oblasti života každého kocúra. Na moje trojmesačné narodeniny sa naši rozhodli, že už si zaslúžim vlastný personál, a tak v súlade s najnovšími HR trendmi zverejnili výzvu na internete a začali vyberať. Po istom období pohovorov a posudzovania konečne vybrali podľa ich názoru tých správnych a ja som sa presunul na nové pôsobisko prakticky cez dve republiky. Ukázalo sa, že výber bol pomerne slušný a naši odviedli dobrú prácu, pretože som našiel personál pripravený plniť náročné úlohy súvisiace so zabezpečovaním najvyššej kvality kocúrieho života. Na novom pôsobisku už boli dve stážistky, ktoré odviedli pred mojim príchodom pomerne slušnú prácu v oblasti práce s ľuďmi – záchodíky, misky, voľný prístup prakticky všade, minimum dverí, pestrá strava, šunčička a tak podobne. Stážistky sa síce zo začiatku správali ako keby nevedeli, že do každej správnej domácnosti patrí aj kocúr, a chodili za mnou ako pinkertoni, všetko mi zakazovali, syčali ako staré čarodejnice a celkovo boli dosť nepríjemné, ale personál vedel, čo sa patrí, a trpezlivou komunikáciou so všetkými zúčastnenými stranami sa mu podarilo do týždňa dosiahnuť zmier a do dvoch týždňov už aj stážistky pochopili, že o kocúra sa treba starať, a konečne sa začali zaoberať mojim kožuchom, ušami, labkami, no proste komplet servis. Ukázalo sa, že stážistky sú tu tiež natrvalo, čo v podstate nebude na škodu, lebo práca s ľuďmi je náročná a vyžaduje si celého kocúra, takže bude fajn mať niekoľko skúsených spolupracovníčok. Personál evidentne veľmi úspešne absolvoval všetky fázy spolunažívania s mačkovitými šelmami od fázy 0 – „mačky žijú vonku“ - až po fázu 10 – „zlatíčko, poď ku mne do postele, budem ťa hladkať a škrabkať“ - čo znamenalo, že ide o veľmi vhodný materiál pripravený na ďalší osobnostný rozvoj. Približne po mesiaci sa personál rozhodol, že mi ukáže záhradu, dali mi postroj ako nejakému psovi (tá hanba!) a na vodítku ma vyložili do trávy. Okamžite som sa začal správať ako správny a ostražitý kocúr, t. j. ako rozviedčík na cudzom území – zmenšil som sa o polovicu a vpred som sa začal pohybovať plazením. Personál ničomu nerozumel a hlúpo sa chechtal, že som priplacnutý na zem ako raja na suchu (poznámka pre česky hovoriacich kolegov: rejnok), tak som sa rozhodol, že im predvediem, čo som ja za mačkovitú šelmu a to najlepšie vtedy, keď budem mať ich plnú a ničím nerušenú pozornosť. Tá chvíľa nastala podľa môjho názoru približne okolo tretej ráno, keď ich už naozaj nič nerozptyľovalo, a tak som sa vybral k nim do postele. Po tom, ako sa mi pod paplónom po piaty krát podarilo uloviť niečiu nohu s využitím rôznych techník, z ktorých moja najobľúbenejšia je „zašmátraj pazúrmi pod paplónom a niečo už chytíš“ sa členka personálu s výkrikom, že už pomaly vyzerá ako týraná žena, zdvihla z postele a frflajúc niečo o tom, že taký adrenalín by nezažila ani keby mala v posteli troch chlapov, sa presunula do pracovne a zavrela za sebou dvere. Ostávajúci personál sa zabalil tak, že už to nemalo cenu, a preto som radšej šiel prevetrať kožuchy stážistkám. Je jasné, že je pred nami ešte veľa práce, ale do budúcnosti sa dívam s optimizmom a verím v ďalšie úspechy!
Váš HR expert
Sdílejte! | O sdílení
Tyto stránky používají soubory cookies, abychom vám usnadnili a zpříjemnili jejich procházení. Rozumím
Jak cookies používáme?