Viete, že keď je vonku chladno, tak u dvojnohej na kolenách v izbe pri teplom krbe je omnoho príjemnejšie? A keď je k tomu masáž krku, škrabkanie za uškami a navrchu na hlave, tak že to vôbec nie je zlé? No fakt!
K tomuto zisteniu som sa ale prepracovala postupne. No, možno mi to trvalo trošku dlhšie ako Ginovi. Ale viete, opatrnosti nie je nikdy nazvyš; to my, čo sme vyrástli na ulici, máme zakódované už asi navždy.
Pamätáš, panička, na naše prvé dotyky? To bolo vtedy, keď som moje mačiatka uložila u vás na dvore medzi dosky za domom. Keď si sa po pár dňoch snažila o ne troška postarať, odháňala som ťa (krytá spoza dosiek) mojou pravačkou s nabrúsenými drápkami. Nie vždy som trafila, ale pár škrabancov som ti občas na ruku namaľovala. No čo, boli to MOJE deti a ako som mala vedieť, že to s nimi myslíš dobre? Chodila si k nim potom radšej potajomky, keď som na chvíľu odbehla, a s obavami si uhýňala, keď si za chrbtom začula neomylné hrmenie – moje naštvané vrčanie. Ani pri kŕmení som ti vtedy moc neverila - aj mi chutilo, aj som sa trochu bála, tak som na teba asi vtedy bola dosť nepríjemná, čo? Ty si mi dávala do misky jedlo a ja som po tebe syčala a sekala prackou. Ale raz som ťa už vtedy prekvapila, pamätáš sa? Ty si ponúkla mačiatkam na prste zvyšok ušľahanej smotany a ja som natiahla hlavu spoza dosky a opatrne som ti šľahačku zlízala priamo z prsta. Pamätám si tvoj prekvapený výraz. Na ďalší podobný kontakt si si ale musela potom ešte pár mesiacov počkať. Syčať a vrčať som na teba vlastne prestala až keď už mačiatka odišli k novým páničkom. Už som totiž nemusela nikoho ochraňovať. Od toho dňa som na teba už NIKDY nezasyčala ani nezavrčala, že je tak? Ešte nejakú chvíľku trvalo, kým som si začala od teba brať jedlo z ruky, a ešte zopár ďalších týždňov, kým som si trúfla vyskúšať dotyk ľudskej ruky na svojom kožúšku. Máte príjemné ruky na hladkanie mačiek, vy ľudia, viete o tom? A tak som zapátrala v svojom historickom vnútre a vyniesla som na povrch niečo, čo som dlho nepoužívala – pradenie. Tým som ti konečne mohla zrozumiteľne povedať, že mi je s tebou príjemne a že sa teším, aj keď občas ešte stále zareagujem prehnane opatrne. A začala som sa ti prihovárať, keď som ti robila spoločnosť v záhrade. Prvé mňaukania boli ako z hrdzavej rúry, že? Nepoužívané hlasivky úplne zachrípli. Teraz už som si hlások rozcvičila - mňaukám krásne, spevne, melodicky.
A akú radosť si mala, keď som ti začala nastavovať hlavu na škrabkanie.
A keď som prišla sama za tebou, aby si ma pohladkala.
A keď som ti prvýkrát otrčila bruško na škrabkanie.
A keď som ti prvýkrát sama vyskočila na kolená (doteraz to moc často nerobím).
A teraz, keď si maznanie u teba na kolenách vyložene rozkošnícky užívam.
A...a...a...a vieš, že ťa mám rada?
Foto: opatrnosti nie je nikdy dosť - alebo - počiatky kŕmenia z ruky
Sdílejte! | O sdílení
Tyto stránky používají soubory cookies, abychom vám usnadnili a zpříjemnili jejich procházení. Rozumím
Jak cookies používáme?