Ako ste mohli vidieť v mojom albume, panička s pánikom zasa boli dva týždne okukovať mačky talianske namiesto nás, nepochopiteľné, že? A zasa nás nechali doma a psicu Zivu vzali so sebou, a pritom je tu z nás služobne najmladšia. Ale pravda je, že na takú dlhú cestu autom by sme my, na rozdiel od nej, nechceli ísť ani omylom. To fakt radšej doma s mladým dvojnohým, aj keď nekŕmi v takých presných termínoch a kvalite ako panička.
Dovolenku si rozdelili na dve časti, týždeň pri mori na južnej hranici Toskánska a ďalší v Umbrii, aby pokukali krásne mestečká ako Perugia, Assisi, Spello, Todi, Spoleto a mnoho ďalších úžasných malých mestečiek s úzkymi uličkami kamenných domčekov s drevenými okenicami, učupené na kopcoch a lemované štíhlymi vysokými cyprusmi a košatými borovicami. To len na ilustráciu.
Ale späť k mačkosprávam. Keďže panička vybrala pri mori skvelý kemp s peknými domčekmi, označený ako „dog-friendly“, kde psi neboli problém ani v kempe, ani na pláži, ani v mori (čo v Taliansku nie je taký častý úkaz), očakávala, že Ziva tam nebude jediným psom. Skutočnosť bola ďaleko výraznejšia – psov mala v kempe snáď každá druhá rodina a niektorí aj viacerých. Preto dvojnohá ani nepredpokladala, že by v blízkosti takéhoto psinca zahliadla aj nejakú mačku. Ale na tretí deň, keď šla so Zivušou na krásnu rannú prechádzku píniovým lesíkom a po pláži, zbadala neďaleko smetiakov čiernobielu mačaciu hlavu. Prikradla sa bližšie a ajhľa - z krovia sa vynorilo čierno-biele mačiatko a za ním druhé v „siamskom“ sfarbení, presne také, o akom panička už dávno sníva. Že by jej ho osud chcel predsalen nadeliť?
Nie, milí MK-áci, nič také. Asi aj Centrálna distribúcia mačiek začula pánika, že tretia mačka k nám nejde ani omylom, alebo ako, ale toto bolo jedinkrát, čo ich panička videla relatívne zblízka, asi 5 metrov. Boli extrémne plaché aj s maminou a držali sa z dohľadu. Akurát raz večer im ešte skoro vbehli pod auto pri návrate do kempu, to asi preto, aby z pánička dostali vetu: „Ale fakt je pekné to siamské.“ S dodatkom: „ale k nám domov jedine výmenou za Elišku s Ginom.“ Pchche, no to určite!
Panička odchádzala s jednou ďalšou malou ryhou na duši, i keď inak s dovolenkou spokojná. A my sme ju s Ginom patrične nadšene privítali. Dokonca aj ja som od samej radosti dala večer Zive čumákovku... panička len čumela.
Foto: Jediný záber z prvého stretnutia – na fotke skôr vytušíte ako vidíte hlávku „siamáčka“ vpravo od maminy...
Sdílejte! | O sdílení
Tyto stránky používají soubory cookies, abychom vám usnadnili a zpříjemnili jejich procházení. Rozumím
Jak cookies používáme?