Ako som sa vybral na vandrovku

Nemám rád, keď nás spolubývajúca zamkne v dome a vyberie sa venčiť Elinku do strašidelného lesa. Počkal som si za kvetináčom pri dverách, kým nepozorný pán domu pôjde von, a prešmykol som sa. Som najväčší, no najmúdrejší. Všetko si dopredu premyslím, veď načo plytvať zbytočne energiou.

Rozbehol som sa teda po ceste priamo k lesu. V poslednom dome býva veľký rotvajler Bongo, preto sa moje úteky vždy skončia po tento dom. Dnes som však nabral odvahu a prebehol som popri plotu. Už mi chýbalo len pár metrov, keď sa Bongo vyrútil na plot a začal ten labilný plot kmásať.

Vždy som vedel, že ten provizórny plot drží len na čestné slovo. Tak som sa zľakol, že som začal utekať do lesa. Vtom ma zbadala dvojnožka a k Bongovmu rámusu pridala svoj krik. Hodila na zem vodítko s Elinkou a pádila za mnou.

Nie som žiadny atlét, tak som si musel odpočinúť. Dvojnožka ma schmatla na ruky, aj keď sa stále vyhovára, že som pre ňu ťažký, a niesla ma domov. Za nami utekala Elinka a za ňou vodítko. Keď sme boli opäť pred Bongom, ten už radostne vrtel chvostom, pretože miluje Elinku a stále za ňou plače. Nikdy nepochopím takú lásku, veď je 15 krát väčší ako ona.

Vtom sa otvorila brána a rozbehnutá suseda: „Oliverko môj, čo sa ti stalo?“

Chcel som jej povedať, že nech si kúpi poriadne okuliare, lebo ja som Aladár a žiadny biely fliačik pod krkom nemám a ani gule, na rozdiel od chudého Olivera. Dvojnožka ma pustila na zem a ja som šťastný pádil domov.

Sdílejte!  |  O sdílení

13 komentářů

Reklama
Reklama